- SK -
Na Slovensku bolo v dôsledku výstavby vodných diel a urbanizačných zásahov vymazaných z mapy približne 75 obcí. Jednou z najvýznamnejších lokalít, ktoré takto zanikli, je územie zatopené vodným dielom Liptovská Mara. Od jeho napustenia uplynulo už 50 rokov – polstoročie, odkedy bola krajina pod hladinou navždy premenená. Pri tejto príležitosti nadobúda prezentovaný projekt ešte väčší význam ako vizuálna a dokumentárna reflexia kolektívnej pamäti. Aj keď sú pôvodné sídla dnes fyzicky neprístupné, v pamäti ich bývalých obyvateľov – či ich potomkov – pretrvávajú ako živé miesta identity. Fotografický cyklus zachytáva lokality niekdajších obcí v ich súčasnom stave, so zameraním na pozostatky ľudskej prítomnosti – základy domov, fragmenty komunikácií, cintoríny – ktoré sú často odkryté len počas zníženej hladiny vody. Zároveň mapuje rituály návratu a uchovávania spomienok – pomníky, pietne miesta a pravidelné stretnutia rodákov, ktoré podčiarkujú hlboký vzťah k pôvodnému domovu. Na území zaniknutých obcí žilo približne 1500 obyvateľov, ktorých spoločenstvá sa po presídlení rozptýlili. Hoci boli mnohé z nich premiestnené len o niekoľko kilometrov, emocionálna väzba na pôvodné miesto zostáva silná a nepretržitá. Fotografický súbor zároveň poukazuje na širší kontext premien krajiny v dôsledku ľudskej činnosti – na stratu lokálneho charakteru, zmenu klímy, ako aj záťaž spôsobenú rozvojom cestovného ruchu. Všíma si aj pozitívne stránky tejto transformácie: na hladine priehrady vznikol tzv. vtáčí ostrov, významné hniezdisko pre vtáky v čase migrácie, čo naznačuje schopnosť prírody adaptovať sa na nové podmienky. Projekt tak predstavuje vizuálne svedectvo o zániku a premene krajiny, o sile pamäti a príslušnosti k miestu, a napokon aj o napätí medzi kultúrnou stratou a ekologickou obnovou.
| scroll down for English text version |
Na Slovensku bolo v dôsledku výstavby vodných diel a urbanizačných zásahov vymazaných z mapy približne 75 obcí. Jednou z najvýznamnejších lokalít, ktoré takto zanikli, je územie zatopené vodným dielom Liptovská Mara. Od jeho napustenia uplynulo už 50 rokov – polstoročie, odkedy bola krajina pod hladinou navždy premenená. Pri tejto príležitosti nadobúda prezentovaný projekt ešte väčší význam ako vizuálna a dokumentárna reflexia kolektívnej pamäti. Aj keď sú pôvodné sídla dnes fyzicky neprístupné, v pamäti ich bývalých obyvateľov – či ich potomkov – pretrvávajú ako živé miesta identity. Fotografický cyklus zachytáva lokality niekdajších obcí v ich súčasnom stave, so zameraním na pozostatky ľudskej prítomnosti – základy domov, fragmenty komunikácií, cintoríny – ktoré sú často odkryté len počas zníženej hladiny vody. Zároveň mapuje rituály návratu a uchovávania spomienok – pomníky, pietne miesta a pravidelné stretnutia rodákov, ktoré podčiarkujú hlboký vzťah k pôvodnému domovu. Na území zaniknutých obcí žilo približne 1500 obyvateľov, ktorých spoločenstvá sa po presídlení rozptýlili. Hoci boli mnohé z nich premiestnené len o niekoľko kilometrov, emocionálna väzba na pôvodné miesto zostáva silná a nepretržitá. Fotografický súbor zároveň poukazuje na širší kontext premien krajiny v dôsledku ľudskej činnosti – na stratu lokálneho charakteru, zmenu klímy, ako aj záťaž spôsobenú rozvojom cestovného ruchu. Všíma si aj pozitívne stránky tejto transformácie: na hladine priehrady vznikol tzv. vtáčí ostrov, významné hniezdisko pre vtáky v čase migrácie, čo naznačuje schopnosť prírody adaptovať sa na nové podmienky. Projekt tak predstavuje vizuálne svedectvo o zániku a premene krajiny, o sile pamäti a príslušnosti k miestu, a napokon aj o napätí medzi kultúrnou stratou a ekologickou obnovou.
| scroll down for English text version |
English version
Approximately 75 Slovak villages were erased from the map as a result of dam construction and related urbanization efforts. One of the most significant of these is the area submerged by the Liptovská Mara reservoir. This year marks 50 years since its flooding – half a century since the landscape beneath its waters was irrevocably transformed. On this occasion, the presented project gains even greater significance as a visual and documentary reflection of collective memory. Though physically inaccessible today, these vanished settlements continue to live on in the memories of their former inhabitants and their descendants. The photographic cycle documents the sites of the former villages as they appear today, focusing on visible remnants of human presence – building foundations, fragments of roads, and cemeteries – often revealed only when the water level drops. It also observes rituals of remembrance – memorials, commemorative gatherings, and symbolic returns – that testify to the enduring emotional ties to the original homeland. Roughly 1,500 people once lived in the submerged area, and after relocation, their communities gradually dispersed. Though many were resettled only a few kilometers away, the connection to their original place remains profound and persistent. The photographic series also highlights the broader context of landscape transformation caused by human intervention – the loss of local character, changes in microclimate, and the environmental burden brought about by increased tourism. At the same time, it acknowledges the positive aspects of the area’s transformation: a so-called "bird island" has emerged on the reservoir, serving as an important nesting site for migratory birds and illustrating nature’s ability to adapt to newly created conditions. This project thus stands as a visual testimony to disappearance and transformation – to the power of memory and belonging, and to the complex tension between cultural loss and ecological renewal.
Approximately 75 Slovak villages were erased from the map as a result of dam construction and related urbanization efforts. One of the most significant of these is the area submerged by the Liptovská Mara reservoir. This year marks 50 years since its flooding – half a century since the landscape beneath its waters was irrevocably transformed. On this occasion, the presented project gains even greater significance as a visual and documentary reflection of collective memory. Though physically inaccessible today, these vanished settlements continue to live on in the memories of their former inhabitants and their descendants. The photographic cycle documents the sites of the former villages as they appear today, focusing on visible remnants of human presence – building foundations, fragments of roads, and cemeteries – often revealed only when the water level drops. It also observes rituals of remembrance – memorials, commemorative gatherings, and symbolic returns – that testify to the enduring emotional ties to the original homeland. Roughly 1,500 people once lived in the submerged area, and after relocation, their communities gradually dispersed. Though many were resettled only a few kilometers away, the connection to their original place remains profound and persistent. The photographic series also highlights the broader context of landscape transformation caused by human intervention – the loss of local character, changes in microclimate, and the environmental burden brought about by increased tourism. At the same time, it acknowledges the positive aspects of the area’s transformation: a so-called "bird island" has emerged on the reservoir, serving as an important nesting site for migratory birds and illustrating nature’s ability to adapt to newly created conditions. This project thus stands as a visual testimony to disappearance and transformation – to the power of memory and belonging, and to the complex tension between cultural loss and ecological renewal.